Gotický evanjelický kostol

     Významná národná kultúrna pamiatka gotický evanjelický kostol

So založením obce súvisia aj začiatky budovania chrámu na prelome 12. - 13. storočia nemeckými kolonistami. Chrám bol spomínaný už v roku 1355. Bol postavený na niekdajšom cintoríne. K šesť hrannej kaplici obyvateľia obce v prvej polovici 14.storočia pristavili chrámovú loď s vežou. Koncom 14. storočia bola svätyňa zaklenutá. Okolo r. 1400 bol kostol vybudovaný už s gotickými prvkami, no ešte s nepoprelamovanou románskou stenou. Steny boli plné a bolo v nich málo okien, ale bohato boli vyzdobené maľbami. Koceľovský majster, ktorého meno je neznáme, každú voľnú plochu vyplnil maľbou, ornamentom, anjelmi a podobne. Jeho maľbami akoby rozprával deje udalostí mal silný rozprávačský talent. Bolo to obdobie, keď väčšina veriacich bola negramotná, nemohla čítať bibliu a tak tieto maľby boli bibliou chudobných, ktorým každý veriaci rozumel. Sú vyhotovené technikou pravej fresky a znázorňujú christologický cyklus. Do veže zadovážili 17 centový zvon s veľkým obsahom striebra, čo je svedectvom viery predkov. Kostol zasvätený sv. Bartolomejovi sa stal po reformácii v 16. storočí evanjelickým. Občas tu ešte bol dosadený katolícky kňaz, tzv. licenciát.

Pred nedeľou jubilate v r. 1561 obec Turci vyrabovali a asi 150 obyvateľov odviedli do otroctva. V r. 1739 chrám potreboval dostať iný výraz, vo vďaka vtedajším obyvateľom neboli maľby zničené, ale boli zatreté a viac krát prelíčené vápnom a neskôr hlinkou. Roku 1819 pôvodná drevená povala chrámovej lode bola nahradená klasickým sklepením, gotické okná boli rozšírené – preformované, južné dvere znížené. Po požiari v kostole bol pôvodný krov preformovaný na dnešný prilbový. V pôvodnom stave zostalo santuárium, sakristia, veža, múry chrámovej lode, kamenný oltárny sôl, krstiteľnica a kované dvere do sakristie. Empora je zo začiatku 18. storočia. Do polovice 18. storočia tu v chráme bol 6 oltárov.

Hlavný oltár pochádza z r. 1740, je to typ pevného oltára na pôvodnej kamennej menze, ktorú obopína drevený parapet. Obrazy znázornňujú ukrižovaného Krista a zmŕtvychvstanie Krista. Na nadstavci je obraz Boha Otca. Po stranách sú plastiky Mojžiša a Árona a nad nimi plastiky anjelov. Na predele je obraz Posledná večera.Kazateľnica je pôvodná gotická kamenná, s dreveným vekom a vrcholovými plastikami scény krstu Krista. Svietniky na oltári sú z roku 1756. Truhlica v sakristii je ľudová práca z roku 1766.

Empora v lodi je  zdobená ľudovou  štylizovanou  maľbou zo začiatku 18. storočia. Okrem  empory a truhlice mobiliár kostola pochádza z 18. storočia a je kvalitnou rezbárskou prácou domácej dielne. V roku 1908 bol do kostola zavedený organ. Začiatkom 20. storočia bola celá fresková výzdoba odrytá budapeštianskym profesorom Ištvánom Grohom a následne reštaurovaná, čo však značne premenilo pôvodný vzhľad malieb premaľbami. Podľa výskumu možno vznik malieb vymedziť rokmi 1360 – 1370. Potvrdila sa aj existencia ďalších neodkrytých malieb.

Jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, na severnej strane pristavanou sakristiou a na západnej vežou na štvorcovom pôdoryse, ktorá prechádza v polovici svojej výšky do oktogónu zastrešeného secesnou prilbou zo začiatku 20. storočia. Presbytérium bolo v priebehu poslednej tretiny 14. storočia nadstavané a zaklenuté rebrovou klenbou vyzdobenou nástennými maľbami s postavami cirkevných otcov, anjelov a so symbolmi evanjelistov. Kamenná krstiteľnica je stredoveká. Vzácny je aj neskorobarokový mobiliár kostola. Oltár a kazateľnica sú barokové a pochádzajú z prvej polovice 18. storočia.